► na vrchole stojí poslucháč
Autor: Iveta Pospíšilová, SMENA 14.1.1988, krátené• Zo situácie, aká existuje medzi bratislavskými amatérskymi formáciami, máte pocit spolupatričnosti, konkurenčnej závisti alebo boja?
- Je tu aj zdravá rivalita, no najmä kamarátstvo i medzi kapelami odlišných štýlov.
• Čo sa nedá povedať o publiku, ktoré je často veľmi netolerantné... Nehrávate však všetci iba technopop. Jozef doma hrá i na zábavách. Dokážeš mať radosť z cudzej hudby?
- Áno, ak sa nám podarí skladbu zahrať dobre.
• Príčinou sú zrejme aj financie potrebné na nástroje...
- Inak by sme sa na ne nezmohli. Pomohli aj pôžičky, a to máme to najjednoduchšie vybavenie. Bez morálnej a samozrejme materiálnej pomoci rodičov by nám bolo ťažko.
• Milan a Jano sú z Bratislavy, Ivan je z Brezna, Jozef z Výčapov-Opatoviec, a tak vyvstáva otázka: zostane kapela, aj keď doštudujete?
- Aj preto by sme chceli zostať v Bratislave, lebo zatiaľ sa slovenská hudba robí väčšinou tu.
• Monte Rosa znamená v preklade Ružový vrch. Aký je váš vrchol, ku ktorému kráčate?
- Nie je dôležité, kam dôjdeme my, ale aby sa naše pesničky páčili poslucháčom. Rockových kapiel máme totiž dosť, ale v synthi-pope málo.
