► tamtamy
Autor: Felícia Boronkayová, Mladé rozlety, 1990, krátené• Naposledy sme sa stretli na jeseň na Rocklete. Čo máte odvtedy nového?
- Veľmi veľa. Predovšetkým koncertov, novú SP-čku a kopu vnútrokapelových noviniek.
• Znie to priam ideálne...
- Znieť môže. Je tu totiž taký pocit vidieť veci ideálne, ale... Zoberme si napríklad Rocklet. Dáva šancu mladým začínajúcim kapelám; vyberú ich, vystúpia na koncerte, dostanú sa do štúdia. A potom? My vraj tiež patríme k takémuto objavu, lenže ďalšie skutočné šance sme nedostali.
• Koho pozorné oko chýba?
- Oko a pohotovosť vydavateľa. Nechceme sa chváliť, patríme však k štyrom najvychytenejším amatérskym kapelám. Ak by sme v čase nášho objavenia dostali možnosť nahrať LP-čku, mohlo na nás vydavateľstvo dobre zarobiť. Nebol záujem. Keby bola vyšla pred rokom, už vtedy by bolo neskoro, pritom niektoré "vychytené" veci sú obohraté a ostatné poznajú fanúškovia iba z koncertov.
• Medzi tie obohraté zrejme patrí Ako máš? a Sídliskové manekýnky...
- Typické príklady. Ako máš? sme zložili v čase, keď hotel Forum začali stavať. Na singel sa dostala teraz, keď je už rok v prevádzke, navyše v minimálnom náklade dvetisíc kusov. Ešteže sme vedeli, kedy príde do obchodov a stihli sme si ju za vlastné kúpiť. Vyzerá to tak, že iné veci nemáme a najviac ľudí si získavame priamo na koncertoch.
• Aspoň, že koncerty fičia jedna radosť. Koľko je ich za mesiac a ktorá pesnička je najžiadanejšia.
- Hráme tak tri-štyri koncerty mesačne, pretože mnohí asi nevedia, že sme študenti a nie profesionáli v Slovkoncerte. Aj preto boli šnúry doteraz možné len v lete, keď mali chalani prázdniny. Najobľúbenejšia vec je asi vždy tá nová.
• Čo pre Vás znamená vydarený koncert?
- Radosť. Teším sa. (Bistroš)
- Povzbudenie, že to nerobíme zbytočne. (Milan)
- Hneď sa lepšie hrá, keď je dobrá atmosféra, prsty akoby sami išli do klávesov. (Bomboš)
